teória apikálnej bunky II

teória opisujúca usporiadanie rastového vrcholu koreňa (Nägeli, 1858), ktorý je tvorený jedinou tetraedrálnou bunkou (týka sa len cievnatých kryptogamov); vrchné tri steny apikálnej bunky oddeľujú bunky, z ktorých sa tvorí telo koreňa, kým spodná strana tejto iniciály (terminály) oddeľuje bunky pre tvorbu koreňovej čiapočky

Predchádzajúci pojem Nasledujúci pojem