najstaršia teória (Wolff, 1759) o organizácii rastového vrcholu, ktorá vychádzala aj z existencie jedinej apikálnej (iniciálnej) bunky pri bezsemenných rastlinách, vystupujúcej ako štrukturálna a funkčná jednotka schopná riadiť celý proces rastu; teória bola nahradená konceptom o nezávislom pôvode jednotlivých častí rastlinného tela