jediná (veľká, nápadná) bunka v terminálnej (distálnej) pozícii v apikálnych meristémoch koreňa a stonky niektorých cievnatých výtrusných rastlín. Postupne, sa delí pozdĺž vnútorných stien a dáva vznik drobným bunkám, ktoré sa postupne diferencujú na trváce bunky. pozri aj teória apikálnej bunky II