povrchové vrstvy sekundárne zhrubnutých stoniek alebo koreňov tvorené najmladšou peridermou a zvyškami odumretých pletív na jej povrchu, ktoré sa vytvárajú činnosťou opakovane vznikajúcich vrstiev felogénu (môže tak vznikať borka šupinovitá alebo vrstevnatá); borka je nesprávne ľudovo označovaná ako kôra; tvorba borky (rýchlosť a mohutnosť) je veľmi premenlivá pri jednotlivých druhoch a preto sa môže aj rozličným spôsobom odlupovať. Pri viniči/Vitis sa borka tvorí už od 2. roku veku rastliny, jabloni/Malus a hruške/Pyrus od 6. – 8. roku, pri duboch/Quercus od 25. – 35. roku, kým pri jedli/Abies a hrabe/Carpinus až od 50. roku.
ukladanie a oddeľovanie borky v prstencových pásoch je typické pre čerešne (Cerasus vulgaris)
Autor: Roman Kuna, 2007
rovnaký typ borky ako borka 1a okrasnej čerešne chĺpkatej (Cerasus subhirtella)
Autor: Roman Kuna, 2007
šupinovité (štítkovité) odlupovanie borky borovice lesnej (Pinus sylvestris)
Autor: Roman Kuna, 2007
chrakteristická borka odlupujúca sa v nepravidelných štítkoch pri borovici Bungeho (Pinus bungeana); podobnú borku nájdeme aj pri platanoch
Autor: Roman Kuna, 2008
borka pozdĺžne rozpukaná so širokými nepravidelnými doštičkami duglasky (Pseudotsuga menziesii)
Autor: Roman Kuna, 2007