osteň

typ krycej emergencie; hrotitý útvar vzniknutý väčšinou premenou trichómov, metablastémov, listu alebo jeho časti, na rozdiel od tŕňov má oddeľovaciu vrstvičku (ruža/Rosa, egreš/Grossularia, kaktusy – Opuntiaceae) a niekedy sa v nich vyvíjajú aj cievne zväzky (pagaštan/Aesculus, durman/Datura). Ostne môžu byť mäkké, nepichľavé (murix - mäkkoosteň), tenké, ohybné, pichľavé (echinus - ježina), tvrdé, neohybné, pichľavé (aculeus - osteň) alebo drobné, neohybné, pichľavé (aculeolus - ostník).

Predchádzajúci pojem Nasledujúci pojem