koncové korienky – obmedzeného rastu

označenie pre korienky prispôsobené na svoju funkciu aj v nepriaznivých častiach pôdneho priestoru (zamokrenie, nedostatok kyslíka, nedostatok živín); sú schopné dlhodobej existencie, druhotným hrubnutím sa z nich postupne vytvárajú kostrové korene. Nachádzajú sa predovšetkým v horných vrstvách pôdy, obvykle po celej ploche koreňového systému (ich existencia je obmedzená na jeden až niekoľko málo rokov).

Predchádzajúci pojem Nasledujúci pojem