diferenciáca následného felogénu (alebo následných felogénov) v hlbších vrstvách stonky (vo feloderme, perikambiu, niekedy až v lyku) po odumretí prvého felogénu; v princípe bežný stav, keďže fungovanie len pôvodného felogénu počas celého života rastliny je jav veľmi vzácny (napr. buk/Fagus)