aerenchým
parenchymatické pletivo s veľkými medzibunkovými priestormi vyplnenými vzduchom, ktorých objem je väčší ako objem samotných buniek. Vyskytuje sa hlavne pri vodných a mokraďných rastlinách. Slúži k transportu plynov (predovšetkým vylučovanie kyslíka, metánu, CO2) a nadľahčovaniu rastlinných orgánov. Medzibunkové priestory môžu vznikať – schizogénnym, lyzigénnym, rexigénnym spôsobom, podľa toho potom môžeme rozlíšiť aerenchým – schizogénny, lyzigénny a expanzigénny.
Predchádzajúci pojem
Obrázky:
aerenchým
prevzdušňovací parenchým tvorený z buniek v podobe retiazok s veľkými medzibunkovými priestormi, ktoré vznikli schizogénnym spôsobom (podzemok puškvorca/Acorus); podľa novších názorov sa tento spôsob vznikku medzibunkových priestorov pomenúva ako expanzigénny
Autor: Mauseth, 2001
aerenchým
vznik medzibunkových priestorov v parenchýme primárnej kôry (sitina/Juncus) rexigénnym spôsobom (prezrádzajú to zvyšky bunkových stien po roztrhnutých bunkách); podľa novších názorov sa tento spôsob vzniku medzibunkových prietorov zaraďuje k lyzigénnemu typu
Autor: Mauseth, 2001
Podporte slovník | XHTML 1.0 Strict | CSS 2/3