stelárna teória

teória objasňujúca usporiadanie systému primárnych vodivých pletív v priebehu fylogenézy. V strednom valci (stéla), hlavne stonky, sa za pôvodné usporiadanie považuje protostéla, kde je xylém a floém usporiadaný koncentricky v strede orgánu. Počas evolúcie sa uplatnili 3 smery vývoja – 1) vznik stržňa v strede orgánu a prestúpenie vodivého systému základným pletivom (plektostéla, sifonostéla a aktinostéla); 2) tvorba väčšieho počtu cievnych zväzkov navzájom rôzne usporiadaných (eustéla a ataktostéla); 3) vznik viac samostatných zväzkov (meristéla a polystéla)

Predchádzajúci pojem Nasledujúci pojem