statolitová teória

popisuje reakciu rastlín na zemskú príťažlivosť prostredníctvom výskytu presýpavých teliesok (statolitov) v bunkách geotropicky citlivých orgánov; statolity sa pohybujú v smere zemskej príťažlivosti a pôsobia tak na cytoplazmu buniek, ktoré vykonávajú reakciu na tento podnet (Němec, Haberlandt, 1900)

Predchádzajúci pojem Nasledujúci pojem