Rastlinná ríša poskytuje nespočetné množstvo organických látok, vykazujúcich významnú úlohu vo výžive ľudí a zvierat. Najdôležitejšie obsahové látky, pre ktoré rastliny využívame, sú makronutrienty - sacharidy, proteíny a tuky (produkty primárneho metabolizmu). Rastliny však produkujú aj sekundárne metabolity, ktoré majú svoj význam nielen vo výžive človeka a zvierat (napr. mikronutrienty, vitamíny), ale môžu mať aj mnohé farmakologické, antinutričné alebo dokonca toxické účinky. V rastlinách slúžia tieto metabolity najčastejšie ako ochrana pred parazitmi, plesňami, ale aj ako rastové regulátory, záložné zdroje energie, prípadne majú špecifickú úlohu pri reprodukcii rastlín (napr. farbivá, vône).
Mnohé z látok uvedených v tejto kapitole sú pri riadnom dávkovaní používané ako liečivá (napr. taxol, kardioaktívne glykozidy, alkaloidy). K nežiadúcim účinkom dochádza väčšinou pri predávkovaní, nedostatočnej tepelnej úprave alebo pri kombinácii s ďalšími faktormi (napr. ročné obdobie, pôdne podmienky). Z tohto dôvodu je potrebné dbať na správnu úpravu potravín a pestrosť rastlinnej stravy, aby nedochádzalo k jednostrannej konzumácii jedného typu potenciálne nebezpečných obsahových látok.

Terpény

Terpény predstavujú najčastejšie sa vyskytujúcu skupinu sekundárnych metabolitov. Vznikajú zo základnej stavebnej jednotky izoprénu (2-metylbutadiénu). Nižšie terpény sú väčšinou nestále a nachádzajú sa v siliciach rastlín, vyššie terpény sa vyskytujú vo forme laktónov a majú rozmanité účinky. Silice, označované aj názvom éterické oleje, predstavujú zložité zmesi rôznych organických zlúčenín, ktoré slúžia ako atraktanty pre hmyz, fytoncídy pri ochrane pred patogénmi a taktiež eliminujú nadmerné vyparovanie vody z tela. Silice majú taktiež dezinfekčné a antiseptické účinky, pôsobia liečivo na dýchacie cesty a pľúca, uvoľňujú kŕče hladkého svalstva tráviacej sústavy. Používajú sa ako prísady do jedál (napr. škorica, klinčeky, mäta), pretože v malých množstvách zosilňujú slinnú a žalúdočnú sekréciu, čím zlepšujú trávenie. Príjemná vôňa umožňuje ich využitie aj v kozmetike a parfumérii.
Nachádzajú sa napr. v nasledovných rastlinách: palina pravá (Artemisia absinthium), petržlen záhradný (Petroselinum crispum), tuja západná (Thuja occidentalis), mäta sivá (Mentha pulegium). Hromadia sa v medzibunkových priestoroch, v kanálikoch, siličných nádržkách, zvláštnych trichómoch, papilách a žliazkach. Silice obsahujú množstvo biologicky aktívnych zlúčenín. Toxické sú predovšetkým ich monoterpenické zložky (napr. tujón, pulegón) a fenylpropánové zložky (napr. apiol, safrón, myristicín). Najvýznamnejším z nich v celkovom množstve až 50 % sú ?-tujón a ß-tujón. Toxikologickými testmi bola preukázaná značná neurotoxicita oboch izomérov, pričom ? izomér je asi 2,3-krát toxickejší než izomér ß. Pôsobia ako antagonisti (t.j. selektívne blokátory receptorových miest) pre kyselinu ?-aminomaslovú (GABA). GABA je jedným z kľúčových neutrotransmiterov, pôsobiacich v synapsiách v centrálnych oblastiach mozgu. Otravy silicami sú však pomerne vzácne.
Gossypol je rastlinný pigment seskviterpénového pôvodu, nachádzajúci sa najmä v semenách, ale aj v iných častiach bavlníka (Gossypium arboreum). Gossypol ovplyvňuje hladinu draslíka (K), poškodzuje CNS a je silne hepatotoxickým a nefrotoxickým. Blokuje glutatión-S-transferázu a inhibuje metabolizáciu xenobiotík. U samcov spôsobuje oligospermiu a deštrukciu semenotvorných kanálikov. Medzi príznaky otravy gossypolom patrí úbytok hmotnosti, hnačky, slabosť, zvýšená vnímavosť na stres a sťažené dýchanie. S otravou bavlníkovými semenami sa môžeme najčastejšie stretnúť u hydiny, u ktorej bola zaznamenaná diskolorácia žĺtka (t.j. zelené sfarbenie) a inhibovanie znášky vajec. Pri chronickej expozícii dochádza k zvýšenej fragilite erytrocytov, zníženiu uvoľňovania kyslíka z oxyhemoglobínu a redukcii kapacity kyslíkového prenosu v krvi, chronickému dyspnoe a zlyhaniu srdca. Liečba prebieha zmenou diéty, ďalej je len symptomatická, pri väčšom postihnutí je prognóza nepriaznivá.

Glykozidy

Rozsiahlu skupinu sekundárnych metabolitov rastlín predstavujú glykozidy, ktorých molekula je tvorená sacharidovou (tzv. glykón) a nesacharidovou zložkou (tzv. aglykón), vzájomne prepojených glykozidickou väzbou. Aglykón je veľmi účinná a nezriedka až prudko jedovatá látka, uvoľňujúca sa hydrolytickým štiepením. Glykozidy sú v rastlinách bohato zastúpené, nachádzajú sa v koreňoch, listoch, plodoch aj v semenách rastlín. Hromadia sa v pokožke a parenchýme listov, v pletivách okolo cievnych zväzkov, v kôre drevín a v celulóze podzemných orgánov rastlín. V bunkách sú rozpustené v bunkovej šťave. Glykozidy majú väčšinou horkú až pálčivú chuť, špecifickú vôňu či zápach. Niektoré toxické glykozidy pôsobia vo fyziologických dávkach na ľudský organizmus (resp. na niektoré orgány) priaznivo, väčšina z nich však pre svoju jedovatosť nenachádza v medicíne uplatnenie.

Kyanogénne glykozidy
Z kyanogénnych glykozidov sa hydrolýzou (t.j. pôsobením enzýmov v bachore alebo v hrubom čreve) okrem glukózy odštepuje aj vysoko toxický aglykón, tzv. kyanovodík (HCN). Uvoľnený kyanovodík je bunkovým toxínom, blokuje množstvo dôležitých enzýmov. Z toxikologického hľadiskaje najpodstatnejšia inhibícia dýchacieho enzýmu cytochrómoxidázy v mitochondriách. Tkanivá a bunky následne nevedia využiť kyslík, ktorý je transportovaný krvou a dochádza k „vnútornému duseniu“ (porucha prenosu kyslíka ku tkanivám).
Kyanogénne glykozidy sa najčastejšie vyskytujú v kôstkach ovocných druhov (napr. mandle, marhule, broskyne, slivky, čerešne - amygdalín), ľanovom semienku, ďateline, manioku (napr. linamarín, lotaustralín) a cirku (napr. durrhin) a to v pomerne nízkych koncentráciách. Uvoľňovanie kyanovodíka z nich predstavuje pomalý proces, závislý na prítomnosti špecifických enzýmov, a preto zvyčajne nedochádza ku kumulácii veľkého množstva tohto jedu.
Otrava rastlinami obsahujúcimi kyanogénne glykozidy je charakteristická najmä pre prežúvavce, kone a ošípané. Pri akútnej otrave veľkým množstvom kyanidov sa do 15 až 20 minút objavujú nasledovné klinické príznaky: excitácia, kŕče, slabosť, závrat, nepravidelná respirácia, salivácia, lakrimácia, dilatácia pupíl, na svetlo necitlivé oči, pena v ústnej a nosovej dutine, zastavenie respirácie až smrť. Pri patologicko-anatomickej pitve je pozorovaná jasnočervená krv (aj venózna) a horkomandľový zápach po kyanovodíku. Pri chronickej otrave v dôsledku dlhodobého príjmu nízkych dávok kyanovodíka dochádza k neurologickým problémom (napr. tras, poruchy pamäte, alebo zápal periférnych nervov), prípadne k vzniku typickej kardiopulmonárnej poruchy, doprevádzanej hromadením sekrétu v dýchacích cestách, čo vedie k opakovaným bronchitídam až k bronchopneumónii.

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.