Mykotoxíny sú veľmi stabilné prírodné toxíny nebielkovinovej povahy. Ide o nízkomolekulové sekundárne metabolity mikroskopických vláknitých húb, ktoré sú považované za významné patogény poľnohospodárskych rastlín. K najvýznamnejším mykotoxínom patria rody Alternarium, Aspergillus, Claviceps, Penicillium a Fusarium.
Z toxikologického aj chemického hľadiska vytvárajú mykotoxíny veľmi heterogénnu skupinu, vyskytujúcu sa vo všetkých klimatických pásmach, ktorých podmienky umožňujú pestovanie kultúrnych plodín. Infikujú vegetatívne aj generatívne orgány rastlín, čím spôsobujú ich poškodenie, resp. úhyn. Najčastejšie sa mykotoxíny vyskytujú v obilninách (napr. jačmeň, pšenica, raž, kukurica, ryža) a bôbových zrnách (napr. kakao, káva, sója). Mykotoxíny sa môžu vyskytovať aj v pive, víne, ovocí, orechoch a korení. V prípade obilia dochádza k znižovaniu nutričnej hodnoty poklesom dusíkatých látok a k vyplneniu týchto miest popolom, napr. u pšenice klesá podiel lepku, u kukurice sa po 50 dňovej kontaminácii znižuje obsah tuku o 50 - 60 %. Organizácia FAO (Food and Agriculture Organization) odhaduje ročnú kontamináciu zásob obilnín na 25 % svetových zásob známymi druhmi mykotoxínov (napr. aflatoxíny, deoxynivalenol, ochratoxín A, sterigmatocystín, T-2 toxín a zearalenón) a ešte väčším množstvom neidentifikovaných mykotoxínov. V živočíšnych produktoch sa mykotoxíny vyskytujú v dôsledku skrmovania kontaminovaného krmiva zvieratami alebo kontamináciou produktov plesňami. Expozícia človeka mykotoxínmi môže byť spôsobená vstrebaním cez pokožku, ingesciou alebo inhaláciou. Kontaminácia ľudskej stravy je možná prakticky v ktorejkoľvek fáze potravového reťazca.
Konzumácia kŕmnych zmesí infikovaných mykotoxínmi môže spôsobovať vznik rôznych ochorenií, tzv. mykotoxikózy, ktoré na základe druhu toxicity rozdeľujeme na akútne, chronické, mutagénne a teratogénne. Uvedené mykotoxikózy sa vyskytujú vo viacerých formách ako:
• akútne primárne mykotoxikózy - po príjme vyšších dávok mykotoxínov dochádza k deštrukcii pečene, obličiek, k poruchám obehovej a centrálnej nervovej sústavy a až k smrti jedinca;
• chronické primárne mykotoxikózy - dlhodobé prijímanie nízkych dávok toxínov spôsobuje zmeny v kostnej dreni, zníženú zrážanlivosť krvi, spomalenie rastu, poruchy plodnosti a pod.;
• sekundárne mykotoxikózy - prijímanie veľmi nízkych dávok špecifických toxínov zvyšuje náchylnosť na infekčné ochorenia;
• hubové ochorenia človeka z potravín.
K prvým príznakom pôsobenia mykotoxínov na živočíšny organizmus patria nechutenstvo, nižší príjem potravy, zvýšený výskyt sekundárnych infekcií, oslabenie imunitného systému. Závažnejšími príznakmi sú patologické zmeny na jednotlivých orgánoch, predovšetkým na pečeni, obličkách a CNS. Ďalšie príznaky vedú k zmenám membránových štruktúr buniek, peroxidácii polynenasýtených kyselín vo vnútri membrán, alergickým reakciám a k zníženiu plodnosti. Mykotoxíny účinkujú na rôznych úrovniach, pričom dochádza k interakciám:
• s molekulami (napr. väzby na DNA);
• s bezbunkovými systémami (napr. účinky na syntézu RNA);
• s bunkovými zložkami (napr. jadro, membrány, mitochondrie);
• s purifikovanými enzýmami v enzymatických reakciách;
• na úrovni bunky (napr. účinky na metabolické procesy);
• na úrovni tkanív a orgánov.
Mykotoxíny majú vo všeobecnosti karcinogénne, teratogénne a mutagénne účinky na organizmus. Znižujú aktivitu B a T lymfocytov, čím dochádza k oslabeniu imunitného systému a k potlačeniu produkcie protilátok (imunoglobulínov). Mykotoxíny sa hromadia a následne vylučujú v aktívnejších formách, čím ohrozujú zdravie človeka. Podľa účinku na jednotlivé orgány a orgánové sústavy rozdeľujeme mykotoxíny na:
• cytotoxíny - napr. aflatoxíny, cytochalazíny, trichotecény, zearalenón, patulín;
• neurotoxíny - napr. ergotové toxíny, citreoviridín, tremorgénne mykotoxíny;
• hepatotoxíny - napr. aflatoxíny, ochratoxíny;
• nefrotoxíny - napr. ochratoxín A, citrinín;
• dermotoxíny - napr. T-2 toxín, satratoxín;
• teratogény - napr. citrinín, aflatoxín B1, ochratoxín A;
• mutagény - napr. aflatoxín B1, PR toxín, sterigmatocystín, verzikolorín A, luteoskyrín, rugulozín, fuzarín C;
• karcinogény - napr. aflatoxín B1, sterigmatocystín, citrinín, kyselina penicilová, patulín, luteoskyrín, rugulozín;
• kardiotoxíny - napr. citreoviridín, kyselina penicilová;
• imunosupresívne toxíny - napr. ochratoxín A, aflatoxíny, trichotecény.
Negatívne účinky mykotoxínov závisia aj od živočíšneho druhu, veku, pohlavia a podmienok prostredia, napr. fumonizíny spôsobujú leukoencefalomaláciu u koní, neurotoxicitu a hepatotoxicitu u hlodavcov, hepatotoxicitu, dysfunkciu ľavej komory a ťažký pľúcny edém u ošípaných a rakovinu pažeráka u ľudí. Naopak niektoré mykotoxíny sa uplatňujú v klinickej medicíne, napr. ergotamín sa používa na liečbu migrény, prípadne spoločne s inhibítormi cytochrómu P450 alebo s niektorými antibiotikami ako je erytromycín a tetracyklín.

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.