Podozrenie na otravu môže byť vyslovené len vtedy, ak dôjde v priebehu krátkeho obdobia a vo veľmi rýchlej časovej postupnosti k prejavom ochorení, sprevádzaných rovnakými alebo podobnými príznakmi u väčšej skupiny zvierat. Oproti tomu, pri infekčných alebo parazitárnych ochoreniach dochádza (v závislosti od virulencie infekčného alebo parazitárneho činiteľa a od podmienok prenosu) k postupnému infikovaniu a rozširovaniu skupiny chorých jedincov. V prípade individuálnych otráv zvierat je vyšetrovací postup realizovaný podľa zásad bežnej klinickej praxe. Naopak, pri hromadných intoxikáciách hospodárskych zvierat, ktoré sú sprevádzané významnými ekonomickými stratami (napr. úhyn väčšieho počtu zvierat, znehodnotenie potravín živočíšneho pôvodu reziduami toxických látok, vedúce k ich nepožívateľnosti, strata hmotnosti zvierat) je potrebné postupovať podľa nasledujúceho postupu:
1. anamnéza
2. klinická symptomatológia
3. patologicko-anatomické vyšetrenie
4. laboratórna diagnostika

Anamnéza

Pre určenie druhu toxínu, ktorý spôsobil otravu, má kľúčovú úlohu anamnéza. V jej úvode sú zistené všetky údaje, vzťahujúce sa k danému chovnému zariadeniu - jeho adresa, majiteľ, zamestnanci, charakter zariadenia, druh a počet chovaných zvierat, dátum a čas vzniku ochorenia, ako aj dátum a čas začatia a ukončenia prevádzaného šetrenia. V rámci anamnézy sa:
• zisťujú informácie o zdravotnom stave, veku a priemernej hmotnosti daného zvieraťa, v prípade väčšieho počtu intoxikovaných zvierat aj údaje o počte chorých, uhynutých alebo utratených zvierat.
• analyzuje, či mohli zvieratá prísť do kontaktu s nástrahami, látkami na ochranu rastlín, priemyselnými hnojivami alebo inými látkami, o ktorých je známe, že môžu byť príčinou poškodenia zdravia zvierat, prípadne akými prostriedkami bola realizovaná deratizácia, dezinfekcia alebo dezinsekcia. V prípade identifikácie podozrivej látky, je potrebné jej zabezpečenie pre ďalšie vyšetrenie.
• získavajú údaje o približnom čase požitia a intervale, kedy boli pozorované prvé klinické príznaky.
• skúma, akým spôsobom sa toxická látka dostala do organizmu (napr. druh krmiva, spôsob kŕmenia, či nedošlo k zmene kŕmnej dávky, ako je krmivo uskladnené).
• odhadne exponovaná dávka; pre priebeh a prognózu je dôležité zistiť, aké množstvo toxickej látky zviera požilo.
• zisťuje dôvod intoxikácie, či ide o náhodnú alebo zámernú otravu.

Klinická symptomatológia

Nevyhnutnou a veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky toxikóz, ako aj pre zahájenie správnej a účinnej terapie a v neposlednom rade i pre zavedenie účinných profylaktických opatrení, je klinická symptomatológia. Klinický obraz otráv býva spravidla veľmi pestrý a zložitý. Intoxikácia spôsobuje poškodenie mnohých orgánov a orgánových systémov v závislosti od chemickej povahy toxickej látky a jej dávky. Z uvedeného dôvodu je potrebné uskutočniť dôkladné celkové vyšetrenie jedinca. Vyšetrenie sa zameriava na nasledovné orgánové systémy a fyziologické ukazovatele:
Centrálny nervový systém (CNS) - kvalitatívne poruchy (napr. dezorientácia), ale aj kvantitatívne poruchy (napr. somnolencia, stopor, kóma), svalový tonus, obrna a svalové kŕče, bolesť hlavy, halucinácie, slabosť, toxická psychóza a iné neurologické symptómy.
Kardiovaskulárny systém - bradykardia a tachykardia, hypotenzia, hypertenzia, asystólia, arytmia, cyanóza.
Tráviaci trakt (GIT) - sledovanie ústnej dutiny (napr. poleptanie), zápach z úst (napr. cesnakový pri intoxikácii arzénom, acetónový pri metanole, zápach po horkých mandliach pri kyanide), suchosť ústnej sliznice alebo zvýšená tvorba slín, nauzea, vracanie, kolikovité bolesti brucha, hnačky.
Metabolizmus - sledovanie poruchy acidobázickej rovnováhy, poruchy osmolarity, hypoglykémia, hyperglykémia.
Exkrečné orgány (napr. pečeň, obličky) - pri intoxikácii sú extrémne zaťažované a hrozí ich zlyhanie; toxíny spôsobujú pokles diurézy až anúriu, zväčšenie pečene a ikterus.
Termoregulácia - sledovanie hypotermie, hypertermie, potenie.
Dýchací systém - bradypnoe, tachypnoe, dyspnoe, depresia dýchania, edém pľúc, pneumónia, krvácanie z dýchacích ciest.
Poruchy zrakového ústrojenstva - prekrvenie očných spojiviek a slzenie, mióza, mydriáza, zhoršenie zraku až slepota.
Zmeny na koži - sledovanie sfarbenia kože (napr. bledoružová farba - otrava barbiturátmi, opiátmi), poleptania, poranenia.
V prípade, že je toxická látka známa, zameriava sa celkové vyšetrenie na hľadanie možných komplikácií.

Patologicko-anatomické vyšetrenie

V prípade úhynu zvieraťa sa realizuje pitva v čo možno najkratšom čase a súčasne sa odoberajú vzorky pre ďalšie laboratórne vyšetrenie. Po vonkajšom obhliadnutí sa prevádza vyšetrenie podkožného tkaniva, svaloviny, kostí, telových dutín a vnútorných orgánov. Zvláštna pozornosť sa venuje tráviacemu traktu. Posudzuje sa stav seróz, naplnenie žalúdka a čriev. Po otvorení hrvoľa, žalúdka alebo predžalúdka možno zistiť zápach, charakterizujúci niektoré toxické látky (napr. zápach po cesnaku pri otrave fosfidom zinku). Rovnako je potrebné posúdiť zloženie a sfarbenie žalúdočného obsahu, prípadne prítomnosť podozrivých predmetov v žalúdku (napr. sfarbené rodenticídne nástrahy, zvyšky nástrahového zrna). Z vnútorných orgánov je potrebné zvlášť starostlivo preskúmať pečeň, obličky a slezinu.

Odber a odosielanie vzoriek na chemicko-toxikologické vyšetrenie
Odber biologického materiálu musí byť realizovaný do čistých a vzduchotesných skúmaviek určených pre chemicko-toxikologické vyšetrenia. Neodborný odber vzoriek môže skresliť výsledok chemicko-toxikologickej analýzy o 50 až 100 %. Pri odberoch vzoriek sa vo všeobecnosti vychádza z nasledovných princípov:
a) princíp zdroja otravy (vzorky odobrané v priebehu anamnézy) - napr. krmivo, napájacia voda, látky ktorými bola realizovaná deratizácia, biopreparáty, neznáme látky, zvyšky nástrah, zvratky, vzorky trusu. Je možné u nich predpokladať najvyššiu koncentráciu škodliviny, ktorá ešte nepodľahla metabolizácii v organizme. Stanovenie škodlivín z možných zdrojov otravy má hlavne význam pri diagnostike akútnych otráv.
b) princíp predpokladu najvyššej koncentrácie jedu v jednotlivých orgánoch a tkanivách postihnutého zvieraťa - pri tomto princípe sa rešpektujú zákonitosti distribúcie jedov v organizme (elektrolyty - neelektrolyty, anorganické - organické látky). Odoberajú sa orgány a tkanivá, v ktorých sa predpokladá najvyššia koncentrácia xenobiotika v organizme zvieraťa.
o vzorky odobraté zo živých zvierat - napr. zvratky (50 - 100 ml), trus, moč (50 - 100 ml), sliny, vzorky krvi (8 - 10 ml zrazenej krvi; pre stanovenie karbonylhemoglobínu 2 ml nezrazenej krvi), mlieka, stery z povrchu tela;
o vzorky odobraté z uhynutých alebo utratených zvierat (post mortem) - jednotlivé časti GIT, predovšetkým tie časti, na ktorých sú výrazné patologicko-anatomické zmeny, alebo vzorky ich obsahu, vzorky vnútorných orgánov, vzorky svaloviny, rohovinové útvary, srsť (napr. na diagnostiku arzénu), vzorky telových tekutín, vzorky mozgovej hmoty.
V žiadosti o toxikologické vyšetrenie je nutné uviesť dostupné anamnestické údaje, popis klinických symptómov, čas odberu vzorky, liekovú terapiu, použitú dezinfekciu pri odbere vzorky. Zároveň sa s presne označeným odobratým materiálom odosielajú aj zvyšky predpokladanej noxy, prípadne obaly od požitej látky.

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.